Môj názor na EL PRESIDENTO

Kabát po rokoch opäť dokazujú, že vedia presne, ako má znieť ich pesnička. Riffy sedia, refrény sa chytia na prvé počutie, produkcia je čistá a kapela hrá ako dobre zabehnutý stroj. Pre publikum, ktoré chodí na ich koncerty dve desaťročia, tu nie je nič, čo by sklamalo.

Problém je, že tu nie je ani nič, čo by prekvapilo. Trinásť skladieb sa pohybuje v mantineloch, ktoré si kapela nastavila dávno — bluesrockový základ, humorné texty s ľudovým odstupom, chytľavé hooky — a album sa ani nepokúša z nich vykročiť. Po polovici začne byť počuť, že sa jednotlivé skladby navzájom nahrádzajú.

Poctivé remeslo bez rizika. Fanúšikom to bude stačiť, ostatným to pravdepodobne prejde bez povšimnutia.